Nádherná záhrada po nej zostala
Nádherná záhrada po nej zostala je viacvrstvové dielo prepájajúce performanciu, výtvarnú inštaláciu a zapojenie divákov, určené pre nedivadelné, chátrajúce priestory. Je inšpirované životom, myšlienkami a prácou českej barónky Sidónie Nádhernej, poslednej majiteľky zámku vo Vrchotovych Janoviciach. Najmä počas druhej svetovej vojny a po nej zasvätila Sidónia život záchrane rodinného sídla a parku – miest s nevyčísliteľnou historickou, duchovnou a kultúrnou hodnotou, ktoré sa v meniacich sa dejinách ocitali na pokraji zániku.
Libreto Slavky Civáňovej a výtvarné riešenie Markéty Plachej vychádzajú z biografických, dokumentárnych, archívnych a osobných materiálov (napr. denník, korešpondencia, fotografie). Režijná koncepcia Ivety Ditte Jurčovej pracuje s divákom ako aktívnym spolutvorcom. Vedie ho vonkajším aj vnútorným svetom Sidónie prostredníctvom inštalácií, vizuálnych a zvukových expozícií rozmiestnených v priestore. Divák si sám určuje trajektórie, vytvára kontexty a vzťahy, odkrýva vrstvy barónkinho sveta. Stáva sa aktívnym spoluhráčom pri overovaní pamäti a zmyslového vnímania, pričom performancia nenápadne otvára otázku kontinuity hodnôt. Performerka Simona Hudecová prácou s (ne)organickou hmotou, manifestuje existenciálnu potrebu starostlivosti, zveľaďovania a ochraňovania krásy vo všetkých jej podobách a formách. Krásu neprezentuje len ako estetickú kategóriu, ale ako občiansky postoj – ako formu konania, ktoré si zachováva integritu aj v podmienkach rozkladu. Nádherná záhrada tak nie je len konkrétnym miestom spojeným s historickou postavou. Je aktívnym gestom, ktoré pripomína, že schopnosť vnímať, prežívať a chrániť krásu nie je „aristokratickou“ výsadou, ale základnou formou spoločenskej zodpovednosti.
